Tvar tváre - odslova doslova z netu

Nultý krok - zohnat si meter, neohybný

Prvý krok - meter priložíme k bodu na tvári a bez otáčania meriame šírku tváre- ako keby bola tvár nakreslená na papieri.

Čelo = meter priložiť tesne nad obočie 

Lica = šírka tváre medzi jamkami,kde sa končia kútiky očí

Sánka = v jej najširšom bode, asi tak 2cm pod ušami

Dĺžka tváre = od línie vlasov po konček brady

TVARY

Diamant = najdlhšia je dĺžka tváre, potom líca, čelo, brada je špicatá.

Srdce = čelo je širšie,ako sánka,brada je špicatá

Obdĺžnik = tvár je cca 1.5x dlhšia,ako širšia, najširšie sú líca

Trojuholník = najširšie je čelo, línia vlasov a brada je špicatá

Ovál = od najširšieho : líca, čelo, sánka, brada je okrúhla

Oblong = všetky šírky su rovnaké

Okrúhla = šírka líc a dĺžka tváre su si podobné, čelo a sánka su si podobné,brada je okrúhla

Štvorcová = všetky merania sú si podobné, brada je hranatá

Obrátený trojuholník = od najširšieho  : sánka, líca, čelo. Brada je okrúhla až hranatá.

Šoférsky denník - kapitola druhá - čo tým chcel vesmír povedať ?

 Už som písala o tom dni, kedy som začínala kurz na tri krát a aj tak som prišla na nesprávne miesto? 

NO, to bolo dnes. 

Plánovala som si spraviť jazykový kurz už dávno, vlastne mi išlo o certifikát. Po nemecky rozumiem, aj viem čítať, ale gramatika, a vyjadrovanie zásadne "pokuláhva".

Je rok 2020 - corona year, kedy nevieš dňa ani hodiny, kedy prídu nové opatrenia. Tak som si kurz zabezpečovala čo najskôr po prvej vlne. Teda, vyšlo mi to až v októbri. Dva mesiace plánovania, ešte predtým som si ujasňovala, čo vlastne od kurzu chcem: certifikát.

Tak prišiel deň D, organizovala sa skúšobná hodina - nemohla som - lekár. 

Prišiel deň D2 - zase nemohli oni (nejaké technicko-priestorové problémy). 

Prišiel deň D3 - konečne by to malo vyjsť, čakám pred dverami, nikde nikoho. za päť minút, už, nikoho. V panike si prezerám všetky dostupné informácie, a zalial ma studený pot. Adresa, ktorú vôbec nepoznám. Určite to nieje tá, kde práve som. Spoje sú katastrofálne. Nestíham doletieť do druhého mesa načas, a už vôbec nie sa dostať domov v rozumnom čase. Snažím sa zistiť, čo mi tým chce vesmír povedať. 

Mám takú vybudovanú vlastnosť, anti samonasieracu, ktorú by som nazvala mámvpičizmus, ale v reále je to "vesmír to nejako vybaví". Už mi to niekoľko krát vyšlo, tak prečo nie teraz?

Zavolali mi, samozrejme, že či plánujem vôbec prísť. Musela som sa priznať. Aj tak som si nestihla vymyslieť vierohodné výhovorky. Takže. Nedá sa. Aj na budúce. Tie spoje ma zabijú. Doma som o dve aj pol hodiny neskôr, ako mi skonči kurz. Ak neprídem, je nás málo a musia celý kurz zrušiť. 

Ten Vesmír toho na mňa nadrbkal veru dosť na jeden raz. 

Tak kým som šoférovala domov, áno, veď som to nazvala Šoférsky denník, som sa z "ty blbá krava, takúto vec si neskontrolovať" pomaly dostala k "nejako sa to musí vyriešiť" až k "z čoho ma to zase ten vesmír skúša"? 

Tak som sa dohodla s vesmírom, že to asi vezmem. Pripomínam, že som slabý vodič, mladý vodič (praxou, nie vekom), v prvom rade posratý vodič, ale už vodič. Tak idem na to.  Budem do toho iného mesta chodiť autom.  Pol hodina cesty, plus nové neznáme mesto. 

Hádam som dobre pochopila toto znamenie vesmíru. Lebo ak nie, tak...

Budem šoférovať auto len tak, bez hlbokého zmyslu, okrem toho, že sa potrebujem dostať na, a najmä z jazykového kurzu. 

Kreativita detí a ADHD

Chceli by ste dieťa, ktoré poslušne sedí, má samé jednotky, skvelé výsledky, ocenenia a diplomy, a teda z neho vyrastie schopný zamestnanec?
Ale vy máte doma priemerného žiaka, ktorý nemá záujem o štúdium, stále sa musí hýbať, robiť niečo nové, nevie sa sústrediť a preto bude určite ťažko zamestnateľný?

Určite má ADHD. Hrôza. Lieky, doktori, a kopu, kopu trpezlivosti.
Skoro všade, kde som si dala vyhľadať ADHD, popisujú negatívne charakterisitky:
- neschopnosť udržať pozornosť
- ľahké rozptýlenie
- prokrastinácia
- problémy s kontrolou impulzov a iné... 
Málo, príliš málo stránok sa zaoberá aj týmito aspektami:
- kreatívny pohľad na vec
- neobvyklý prístup k problému
- zvýšené abstraktné myslenie
- "thinking outside the box"
- shopnosť vychrliť zo seba viac nápadov, ako priemerná osoba
- ľahko sa dostane do kreatívnej zóny

Čo by za to dalo 90% reklamých agentúr! A za reklamu sa dobre platí. Veľmi dobre. V časoch konkurencie je dôležitá každá vec, ktorá podporí predaj. Dôležitá = drahá. Drahá = dobre platený džob.

Lenže my chceme, aby boli naše deti dobré vo vykonávaní presne vymedzených úloh, tak, ako sa to má, stále rovnako. Chceme si z detí vychovať perfektných robotov. Hádajte, ktoré činnosti budú ako prvé vytlačené automatizáciou.     Ja tipujem, že práve tie, ktoré sa pridŕžajú pravidiel.
Je ľahšie a lacnejšie si raz zaplatiť programátora, vytvoriť AI, ktoré bude svoju prácu vykonávať bezchybne až do skonania sveta, ako platiť každý mesiac človeka, ktorý je vo svojej podstate chybový.

Nemýlim sa, ak si myslím, že ak aj budú kreatívne zamestnania vytlačené AI, bude to jedna z posledných vecí, ktoré budú stále závislé na ľudskej kreativite. Ešte som nevidela AI, ktoré by vymyslelo nový vtip. 

Náš mozog, ako aj srdce, pracuje v rozličných fázach. Keď je v kľude, pracuje v Alfa vlnových dĺžkach, ak sa treba sústrediť, prepína sa na Beta vlny. Jeden z aktivátorov prepínania je prefrontálny kortex, tá časť mozgu, ktorá ovláda schopnosť udržať pozornosť. Keď je mozog v relaxovanom stave, vlny Alfa, je kreatívny ale nelogický. Keď sa chceme nápadu venovať bližšie, rozviť ho do reality, mozog zapne PFC a začne sa stav Beta.
Dieťa s ADHD má jediný problém. PFC. Prepínanie z Alfa (ľahkosť, voľnosť, abstrakcia) do Beta (uzemnenie, pravidlá, logika)

Sága rodu Bechtěrovcov - Invalidný dôchodok 2.0

TLDR; ešte ho nemám.

Pre tých, čo majú čas a chuť si počítať časť z nekonečnej ságy, nech sa páči:
Kým som bola v Piešťanoch, mi prišli (konečne) papiere z Nemecka a Poľska, kde som kedysi robila.

Takto.
Netušila som, aké galeje to budú, získať ten invalidný.

Nemci ma slušne poslali do... lebo som neodpracovala v Nemecku dostatočný počet dní (mesiacov, rokov) aby ma uznali za invalidnú.
Naproti tomu Poľsko sa na to vrhlo s vervou a čuduj sa svete, asi si budem musieť vybaviť invalidné tam.

Čo sa mi nezdá.
Či tak to je? Alebo sa niekde udělali soudrozi chybu?
Skočila som si na sociálnu poisťovňu s dôverou, že si tam hádam niekto capne po hlave, že čo je to za kravinu.

Nikto okrem mňa si po hlave necapol. Pani ma vypoklonkovala, že oni (rozumej sociálna posťovňa) s tým nič neurobia. Takže nielen som práceschopná, lebo mi sociálna odmieta vydať papier o mojej invalidite, ale som aj dostala kapky od mierne podráždenej panej, že si to musím vybaviť sama.
Tak načo som to vybavovala tu??

Vyzerá to tak, že budem musieť ísť do Poľska na posudkové oddelenie. Za poľským lekárom. Ktorý vie prd a štvrť po anglicky. Ja, ktorá vie prd a štvrť po poľsky. 
Ešteže som nezamestnaná a mám čas sa ponevierať po európe. Noale som nezamestnaná bez príjmu.

Takže.

Má mi niekto darovať cca 200 EUR na cestu, prespanie a predkladateľku? :D